ateista

Každá teória, teda i náboženská môže byť správna len vtedy, ak z nej vyplývajúce výsledky sú dokázateľne a aj využiteľné, to znamená, že jednoznačne vysvetľujú javy na základe čoho ich možno predpovedať, či dokázateľne zistiť ich pôvod. Inak je každá iná teória pochybná a to i v prípade, že jej obhajcovia dokážu dodatočné vždy do vysvetľovať i nové vedecké objavy len na základe účelovej špekulácie. Náboženské teórie sa hrdia tým, že ich výnimočnosť je práve v tom, že vysvetľujú podstatu záhad Vesmíru a života a to na základe domnelej existencie nadprirodzených bytosti. Nikto s takými bytosťami oficiálne nekomunikuje, takže túto teóriu nemožno potvrdiť, ale ani vyvrátiť, čo hovorí skôr o tom, že ide len o želania, či dokonca o blud, nakoľko tieto teórie nepotrebujú dôkazy, len vieru.

Pravdou je, že platnosť vedeckých teórií napríklad o fungovaní gravitácie, či vzniku života je stále vo vývoji, pretože zatiaľ sa nevie o skutočnej podstate týchto javov, ale odhaľujú sa len zákonitosti ich prejavu – čo spôsobuje, že sú neustále doplňované, alebo dokonca môžu byť i vyvrátené. Napríklad Newtonová gravitačná teória neplatí v širšom Vesmíre, kde ju nahradila Einsteinova teória. Aj Darwinova teória rieši len vývoj už vzniklého života, ale nie vznik samotného života, čiže chemickú evolúciu a jej prechod do biológie. To, ale neznamená, že tieto teórie sú nesprávne, ale práve naopak, pretože ich výsledky potvrdzuje prax i keď len v určitom okruhu. Podstata vzniku týchto javov sa pravdepodobne skrýva v mikrosvete hmoty, ktorú ešte dostatočne nepoznáme. Ale i tak si nemyslím, že na začiatku vzniku Vesmíru existoval nejaký duch, ktorý ovládal hmotu myšlienkou. Až vznikom biologickej hmoty sa hmota dostala do stavu sebauvedomenia a teda i možnosti ovládania myšlienkou.

Chápať podstatu záhad Vesmíru ako čarodejníctvo nevyspytateľných nadpozemských bytosti nemá v skutočnosti nič spoločné s vysvetlením funkcie Vesmíru, ale je to snaha potvrdiť existenciu vyššej moci, takej moci, ktorú z pozície človeka nemožno priamo ovplyvniť. Také to teórie potrebujú najmä zástancovia ortodoxného náboženstva a neobmedzenej diktatúry jedného vládcu. Potom filozofia náboženstva nemôže inak riešiť osud človeka ako len prostredníctvom benevolencie tejto vyššej moci a to vymýšľaním sofistikovaných prosieb k Bohu a otrockou pokorou k nemu, pričom každé porušenie príkazov moci prezentujú ako hrozbu trestu pre človeka.

Takáto spoločnosť, Boha prezentuje ako dokonalého, všemohúceho, vševediaceho a bez hriechu. Kto je neposlušný voči božej vôli, ktorú nám predkladajú jeho hovorcovia – zhreší. Z toho samozrejme vyplýva, že Boh musí byť bez hriechu, pretože to by neposlúchal sám seba. To však Bohu nebráni beztrestne vyzývať ku klamstvám, vraždám, genocíde, púšťať na ľudí choroby, katastrofy, ohlupovať človeka, pretože je to podľa jeho vôli. Satan má tiež tieto božie „potreby“, no on zhrešil, pretože sa postavil proti Bohu a prehral, čím sa stal za tie isté skutky stelesnením zla. Jediný skutočný rozdiel medzi obidvomi „pravdami“ je stupeň ich moci. Preto môžu zástancovia Boha označovať každého kto je proti ním ako zlo a aj celé krajiny, ktoré sa ním nepodvoľujú označiť ako ríšu zla, či priamo diabla.

I keď viera nepotrebuje dôkazy o existencie Boha i tak niektorí teológovia pokúsili vyrobiť dôkazy o božej existencie, ktoré však nie sú priame, ale špekulatívne. Ako napríklad – Ak by Boh neexistoval, nebol by najväčšou mysliteľnou bytosťou – ale to by protirečilo samej definícii Boha (takáto definícia je potupa logiky). Alebo – celý vesmír je riadený úžasným systémom, riadení zákonmi, ktoré sa nikdy nemenia, preto musí existovať aj pôvodca tohto systému (keďže sa prírodné zákony vekmi nemenia, hovorí to skôr o tom, že tieto zákony sú vlastnosťou hmoty a nie že nejaký stvoriteľ ich neustále riadi, pretože ho k tomu už netreba).

Každý dôsledok musí mať príčinu. Celý vesmír, život je jeho dôsledkom. Musí byť niečo, čo spôsobilo, že všetko vzniklo. Táto prvotná príčina je Boh (prečo?, a čo je príčinou vzniku Boha?).

Všetky kultúry v dejinách mali určité zákony. Každý má zmysel pre rozoznávanie dobra a zla. Vražda, klamstvo, krádež a nevera sú takmer univerzálne odsudzované. Odkiaľ pochádza tento zmysel správneho a nesprávneho ak nie od Svätého Boha? (a čo tak od potrieb človeka?)

A posledný argument v prospech Božej existencie je, že niektorí ľudia s ním hovoria, cítia jeho prítomnosť ( čo je zjavný psychologický vplyv ich hlbokej viery, pretože kto hlboko verí v duchov, ten ich aj vidí – či kto Boha usilovne hľadá, ten ho i nájde, čo ale nemá nič spoločné s realitou).

Všetky tieto „dôkazy“, vychádzajú skôr z viery ako z rozumu, zo želania a nie z reality. Keďže tieto želania sú neustále potvrdzované náboženským presvedčovaním majú zásadný nedostatok v tom, že už nemôžu prijať iné riešenie a nakoniec nie je ani zrejme o ktorého Boha – Stvoriteľa ide. Tieto dôkazy sa podobajú „inteligentnému“ dôkazu, ktorý cirkev v súčasnosti prezentuje o potvrdení nanebovstúpenie Ježiša, pretože  po otvorení jeho hrobu v Jeruzaleme nenašli v nej žiadne kosti, len špinu a prach. Myslím si, že bez objavenia príslušných artefaktov to nemôže byť ani dôkaz o tom, že je to hrob Ježiša (pretože ho zriadili až 300 rokov po jeho smrti cisárom Konštantínom), ale veriacim to nevysvetlíš – tí cítia pri tomto „objave“ zimomriavky.

Ktorý Boh to tu vlastne riadi – kresťansky? Islamsky? Hinduisticky? Indiánsky?, alebo žiadna nadprirodzená bytosť? Každý s nich si prisvojuje titul Stvoriteľa. A každý inak rieši cestu k večnej blaženosti. Pri toľkých bohoch je možný omyl, že si vyberiem falošného boha a ten pravý sa mi za to pomstí (viď prvé prikázanie Boha), potom je lepšie už len z tohto titulu nevzývať žiadneho boha a spoliehať sa radšej na vlastne sily. Vznik toľkých bohov nehovorí o tom, že nejaký Boh musí existovať, ale o tom, že Boh bol výhodný vynález ako riadiť ľudí z pozície nedotknuteľnej moci.

Tento blog nepíšem len pre tých, ktorí majú pochybnosti o autentickosti božieho slova, ktoré nám predkladá cirkev, ale aj pre tých, ktorí si cenia viac tieto mystické príbehy z „knihy kníh“ ako skutočne vedomosti. Vieme, že táto kniha nie je originál, ale bola dodatočne spisovaná a upravovaná niekoľko storočí neznámymi autormi a to hlavne na oslavu diktatúry Boha a človeka, ktorý tvrdil, že je rovný Bohu. Rozborom zisťujeme, že bohovia týchto svätých kníh mali pochybné vedomosti o Vesmíre, o vzniku prírodných katastrof, o príčinách chorôb, teda o mikrosvete života a hmoty, pričom starí Gréci, či starí Rimania myslím si,  že o tom vedeli viac. Čo je na bohov, ktorí sú vševediaci prekvapivé. Najmä o vplyve mikrosveta na človeka bolo potrebné vedieť, čo by prinútilo autorov svätých kníh vymyslieť mýty na ochranu človeka voči parazitom z mikrosveta.

Odpovede na tieto otázky v tom zmysle, že Stvoriteľ samozrejme všetko o tom vedel, ale človeku o tom nič nepovedal i keď ho nevýslovne miluje je nedostatočná. Odpoveď, že parazity mikrosveta majú svoje úlohy, ktoré sa síce priamo dotýkajú existencie človeka, ale nebolo treba o tom človeka informovať sú typické náboženské dodatočné vysvetlenia. Tieto špekulatívne vysvetlenia môžu uspokojiť len otrokov viery, ale nie slobodného človeka, ktorý na také to neseriózne konanie dobrotivého Boha držať ľudí v nevedomosti stratil potrebu ho obdivovať.

Možno si položíte otázku – Čo poháňa mňa ako ateistu, aby strávil toľko času, pozornosti a energie vyvracaním niečoho, čomu ani neverí, že existuje? Pretože mám záujem o zmeny v spoločnosti, ktoré nevychádzajú z moci vyvolených, ale z moci rozumu. Pritom narážam na podceňovanie rozumu človeka, hlavne z náboženských pozícií, akože človek nemá a ani nemôže vedieť, čo je pre neho dobré.