ateista

Normálne platí, že ak nevieš svoj názor dokázať, podoprieť argumentami, tak potom si ho radšej ponechaj pre seba, pretože obyčajne je to názor veľmi povrchný, či pohodlný, ktorý nič nerieši, alebo je to priamo blud.

No ja v tomto blogu obyčajne otváram diskusiu o otázkach vzniku Vesmíru, o živote, kde je ešte veľa nevysvetliteľných faktov a preto sa v nej dovoľuje špekulovať i o vplyve nadpozemských bytostí, či vplyve mimozemšťanov. Ale ani v tomto prípade nemožno napísať čokoľvek čo koho napadne. Pretože potom vám nikto nemôže zabrániť, aby ste nenapísali kde jaký blud, že očkovanie spôsobuje autizmus, že Ježiš ako syn boží prevzal vládu nad Zemou a je jedno koľko ráz sa vaše tvrdenie nepotvrdilo. Pretože sú to tvrdenia, ktoré vychádzajú len z vašej viery, pretože argumenty na ich podporu nevyužívajú fakty, ale obyčajne sa opierajú len o vyhlásenia iných hoci aj známych osobnosti, či textov z biblie.

Tomuto argumentu sa hovorí – argument ad hominem – čo znamená, že pri argumentácií použijeme nepodložený výrok niekoho, čím sa obyčajne odchyľujeme od riešenia samotného problému, a apelujeme na výrok, ktorý niekto mimo našej diskusie možno i povedal, či napísal. Tento citát môže byť i pravdivý a k veci, avšak i tak nemôžem ho citovať ako argument, pokiaľ neviem k akému účelu bol napísaní a ani neviem zdôvodniť jeho pravdivosť.

Uvediem príklad – niektorí ľudia tvrdia, že fyzik A. Einstein veril v Boha – tak potom náboženstvo a veda nemôžu byť v rozpore. I keby toto tvrdenie o Einsteinovi bola pravda o čom pochybujem (pozri jeho knihu „Jak vidím svět“ z nakladetelství Lidových novín, Praha 1993), i tak toto vyhlásenie nemá nič spoločné s uznaním náboženstva ako vedy, pretože  človek môže byť v jednej činnosti uznávaný a v iných činnostiach podpriemerný. Jeden vedec môže mať vycibrený hudobný vkus, druhý nemusí ani len mať hudobný sluch. Človek je systém, ktorého postoje sa formujú vplyvom genetiky, prostredia a skúseností. Niektorí fyzici boli polygloti, Einstein sa len po biede naučil základy angličtiny aj keď v USA prežil posledných 20 rokov svojho života.

Ja by som tiež mohol tvrdiť že 90% nositeľov Nobelovej ceny za fyziku deklarovalo, pochybnosti o existencie Boha, čo by potom znamenalo absurdné tvrdenie že Boh z 90% neexistuje?

Ale i opačne, využívať určité osobnosti na potieranie názorov je neprípustné. Napríklad Hitler, či Stalin búrali chrámy, ale to neznamená, že ten, kto tvrdí, že náboženská ideológia nie je pravdivá, má vlastnosti oboch. Nacizmus i komunizmus zlikvidovali milióny ľudí, ja nechcem ani jedného. Prečo potom porovnávate moje názory s názormi týchto militantných režimov? Cirkev v minulosti tiež vyvražďovala ľudí, a je zrejme, že za to môže i ich hlavný predstaviteľ – pápež, ale nikto netvrdí, že za to môže i súčasný pápež, alebo každý veriaci v kresťanského boha.

Ukážte mi súčasného vedca svetového formátu (najlepšie nositeľa Nobelovej ceny za fyziku), aby nám explicitne potvrdil, že verí v vzkriesenie a druhý príchod Ježiša Krista, či v iný konkrétny článok akejkoľvek inej viery (židovskej, islamu, budhizmu, hinduizmu). Prečo máme brať za bernú mincu tvrdenia niektorých „vedcov“, ktorý za vidinou finančnej podpory predstierajú neurčitými výrokmi pozitívny vzťah k nejakej náboženskej existencie o ktorej bližšie nevedia nič povedať. Takže pozor, nie každý kto má akýsi titul, je vedcom v každej problematike a ani nemusí mať pevný charakter, či vedeckú morálku.

Samozrejme, že i ja s úctou čítam zistenia rôznych vedcov k danej problematike, ale to neznamená, že neviem svoje presvedčenia dokázať a preto nemusím svoje tvrdenia opierať o citáty týchto autorít, alebo citovať pochybné texty z knihy, o ktorej nevieme ani kto ju napísal. V dnešnej dobe racionalizmu je argument zjavenej pravdy  vhodný nanajvýš v kostolnej debate, kde každá pochybnosť je neprijateľná.

Samotná Biblia nie je dôkazom existencie Boha, pretože ju nenapísal Boh, ale ľudia, ktorí dali Bohu do úst to čo sa domnievali že je správne. Ako môže existovať kniha o Bohu , ak je Boh skrytý, nepochopiteľný, nedefinovateľný, normálne nedostupný? Ak prijmeme ako fakt, že existuje Stvoriteľ, ale je nezistiteľný tak o čom je táto kniha – je to „“kniha“ ako zo želania urobiť pravdu, preto je táto pravda zjavená, ale nie dokázateľná.

O Ježišovi písali ľudia, ktorí ho nikdy nevideli, v časovom rozpätí 30-80 rokov po jeho smrti (a to je ešte priaznivý odhad). Nielenže nemáme originály, nemáme ani kópie originálov, alebo kópie kópií originálov. Čo máme, sú oveľa neskoršie kópie, spravidla napísané mnoho storočí neskôr. To, čo sa nám z vývoja evanjelií podarilo rekonštruovať, odhalilo, že aj mnohé často citované pasáže v skutočnosti nie sú pôvodné, ale neskôr doplnené. Spomeňme ešte aj to, že celkový počet evanjelií napísaných o Ježišovi činí cca 200 týchto starých textov. Len štyri boli vyhlásené za pravé, ostatné boli označené ako kacírske – prečo? – či tie neboli zjavené, teda vymyslené? A aké zjavenie určilo, ktoré sú naozaj zjavené?

Existencia neveriacich vedcov samozrejme nedokazuje nič i keď je ich nepochybne viac. Je celkom prirodzené, že ten, kto sa zaujíma o pravdu, prijme len tvrdenia dokázané. Každé nedokázané tvrdenie, týkajúce sa prírody, mu musí byť podozrivé, alebo v najlepšom prípade musí pripustiť, že je súčasťou hypotézy, ktorá vo vedeckom „očistci“ čaká ešte len na potvrdenie, alebo vyvrátenie. Ale i tu musím si stanoviť podmienky pri ktorých ak sa nenaplnia je hypotéza neplatná. Ako som už raz napísal teória evolúcie sa vtedy zrúti, ak nájdeme v horninách skameneliny živočíchov, ktoré podľa tejto hypotézy, tam ešte nemohli byť. No tvrdiť niečo čo je nedokázateľné, že je to i nevyvrátiteľné, teda že neexistuje nič čo by túto teóriu spochybnilo je typické pre náboženské tvrdenia.

Einstein bol hlboko presvedčený o tom, že prírodné zákony sú kauzálne, deterministické, že nič sa v prírode nedeje náhodou, teda neveril v zázraky. Planckova kvantová mechanika však stála na základnom princípe, že správanie elementárnych častíc je ovládané iba štatistickými zákonmi, teda náhodou, čo nie je priamo v línie ani náboženského presvedčenia. Preto v tej dobe ju vylepšili o Bohrov model, ktorý tvrdil, že len pozorovaním týchto častíc môžeme zmeniť ich osud, teda že na človeka Vesmír dá. Einstein mal nedôveru v taký to základ fyzikálnej teórie a raz sa obrazne vyjadril, že „neverí, že Boh hrá v kocky“ čo mnohí náboženskí agitátori otočili a zneužili v prospech tvrdenia, že Einstein bol veriaci.

Preto je potrebné sa neustále pýtať, hľadať odpovede dokonca i v citátoch, ale prezentovať len vlastné názory, ktoré i keď vznikli z myšlienok iných viem i z argumentovať a nie odvolávať sa na citáty autorít, ktoré nie sú prítomné v našej diskusie, pretože nevieme k akému účelu boli napísané.