ateista

Milióny ľudí – v niektorých oblastiach sa to blíži k 100 percentám – sa držia vier, ktoré zrejme protirečia vedeckým poznatkom, ako aj vieram súperiacich náboženstiev. Náboženstvo neraz pohlcuje ohromné množstvo materiálnych zdrojov. Stavba pyramídy, či stredovekej katedrály vyžadovala storočia ľudskej práce, no nikdy neslúžila za obydlie ani nijakému viditeľne užitočnému cieľu, slúžili len ako symbol duchovenstva ale aj civilizácie.

Ľudia umierali za svojich bohov a zabíjali za nich; šľahali si chrbát do krvi, zbavovali sa majetku v prospech cirkvi, zaprisahali sa doživotnému celibátu alebo osamelému mlčaniu, to všetko v službe koho, kto im vnútil túto predstavu za správnu. Cirkev sa od svojich počiatkov snažila presvedčiť ľudí k viere ako motoru civilizácie pomocou vedy a to výrobou falošných zázrakov, vybudovaným ohromujúcich symbolov ale i podvrhnutými relikviami. V minulosti bolo duchovenstvo jedinými nositeľmi vedy – no postupne v boji o moc sa stal účel prostriedkom. Dnes je už nezmyselné považovať teológii za vedu. Jedná sa o viac-menej imaginárne rozprávanie o osobách a udalostiach, ktoré nemajú vôbec nič spoločného s objektívnou realitou. Preto nie je možné vetám náboženské vierouky pripisovať akúkoľvek mieru pravdivosti v inom než metaforickom zmysle slova.

Biblia ako základ viery je najdogmatickejšia kniha, skompilovaná tak, aby tie pasáže, ktoré nevyhovovali cirkvi ako organizácii a ktoré by mohli potenciálne z vnútra nahlodať dokonalú podriadenosť ovečiek sa vyhodili, alebo úplne zavrhli ako podvodné, či nepravé. V tých časom rovnako ako aj teraz, keďže mocní mohli pravdu ovplyvniť, tak sa vytvorila najdokonalejšia a najpevnejšia organizácia, ktorá sama púšťala pravdu tak skreslenú ako im vyhovovala. Môžeme to nazvať aj propaganda, selektovanie informácií či cenzúra čo značne pokrivilo cirkevné vedecké učenie.

Samotné učenie cirkvi už nie je schopné akéhokoľvek  pokroku, pretože je zahĺbené len samé do seba. Teraz postupuje tak, že najprv proti reálnemu vedeckému pokroku brojí, neskôr na ňom parazituje. Rozhovory  na tému viera  i u väčšiny úspešných vedcov z toho titulu vyvoláva pocit trápnosti ako tabuizovaná téma, o ktorej sa v slušnej spoločnosti nehovorí; ako by sa človek priznával k nejakej sexuálnej úchylke, do ktorej nikomu z nezúčastnených nič nie je.

Súčasnosti teda máme dva základné typy vedcov. Tých, čo prácne objavujú a vzdelávajú spoločnosť a tých, čo na neznáme prelepujú nálepkou Boh a ohlupujú spoločnosť tým, že odvádzajú pozornosť od hľadania a smerujú ľudí do ríše fantázie v ktorej len tápajú a hádajú.

K čomu vlastne títo kresťanský vedci dospeli, že kresťanstvo sa rozdeľuje na veľké  množstvo  (tisíce!) rôznych cirkvi a sekt, ktoré nie sú schopné sa zhodnúť ani na tom, ktoré z nich vôbec sú kresťanské a  nie aby sa zhodovali na tom, čomu je vlastne treba veriť. Preto na každý pokus o kritický pohľad na “kresťanskú vieru” VŽDY okamžite nasledujú námietky typu “ale tomuto ja vôbec neverím!” Ani sa nečudujem svojej veriacej babičke, ktorá aby odbila rôznych vykladačov  písma vyhlasovala, že Bibliu zdravý človek nepotrebuje, má ju v sebe. Pre nás je ale podstatné, že neexistuje žiadny uspokojivý výklad kresťanstva, ako Bibliu chápať, tak aby bola aspoň rámcovo zachovaná jej potreba a súčasne aby sa nedostali do rozporu s naproste zrejmými faktami.

Načo teraz ešte potrebujeme cirkev? Na to aby sme sa dozvedeli, že „Nikto z nás si nezaslúži žiť, pretože život je veľkorysý dar od Boha a preto mu musíme neustále ďakovať. Napriek tomu aby sme sa zachovali ako ľudstvo –   vychádzajúc z dedičného hriechu  musíme neustále hrešiť –  smilniť a tak cítiť pokoru a neustále žiadať o odpustenie. Kresťanský fundamentalisti skutočne veria, že Boh je ten pán, čo nenávidí buzerantov – a samozrejme i liberálov, komunistov, feministky, moslimov , židov a Lady Gaga.

Katolícka cirkev si už dvetisíc rokov nárokuje vedúcu pozíciu vo sférach morálky a duchovna – a pritom veriacich podchvíľou znepokojuje škandálmi. Cirkevní predstavitelia reagujú vždy rovnako: tvária sa, že nič nevidia a nepočujú.

Cirkev je platená z veľkej časti z našich daní. Keď v roku 2001 bol prijatý zákon o slobodnom prístupe k informáciám  t.j.  o slobodnom prístupe občanov  k pravdivým a úplným informáciám o akomkoľvek nakladaní s majetkom štátu tak sa na cirkev akosi „pozabudlo“?.  Prístup cirkvi k verejnej kontrole je odmietavý. Pre nich neplatí povinnosť informovať o svojom hospodárení? Komu vlastne cirkev slúži!
Transparency International  má plnú hubu rečí o tom ako sleduje napĺňanie práva o slobodnom prístupe občanov k  informáciám o verejných záležitostiach. Avšak o tom aké finančné prostriedky cirkev dostáva a ako s nimi nakladá sa nezaujíma – prečo? Asi je to podobná organizácia ako Greenpeace. O ktorej  bývalý  riaditeľ Greenpeace Moore povedal, že miesto ochrany prírody sa dnes aktivisti zaoberajú politicko-náboženskou agitáciou.

Vie sa o tom, že rímsko-katolícka cirkev na Slovensku nepresne vykazuje svoje účtovníctvo, z čoho vyplývajú nižšie platené dane z nehnuteľnosti ako aj dane z prenájmu nehovoriac o dane z príjmov a odvodoch. Je to priame okrádanie štátu!!! Čo robia daňové úrady? Boja sa rímsko-katolíckej cirkvi? Platenie faktúr, určených na meno RKC, obecnými úradmi je tiež porušenie zákona!

Podľa môjho úsudku by vierou sa mala sťať veda, ktorá je prístupná kontrole spoločnosti.